Biografia

Stručná biografia + tvorba+

Stručná biografia

1944 7. apríla narodil sa v Kirsanove (počas evakuácie), v tom istom roku sa rodina vrátila do Moskvy
1967 absolvoval moskovský Inžiniersko-fyzikálny inštitút, Fakultu kybernetiky
1968-1970 súkromné hodiny kreslenia a maliarstva
1971-1974 ašpirantúra na Inžiniersko-fyzikálnom inštitúte
1981 absolvoval Večernú ľudovú univerzitu umení, triedu maliarstva
1983 získal diplom vyššieho ročníka Večernej ľudovej univerzity umení

Tvorba

1961

maliarske začiatky (pod dojmom prvých výstav súčasného umenia na festivale mládeže v Moskve a americkej priemyselnej výstavy roku 1961); prvé skúsenosti s abstraktným expresionizmom a abstraktným surrealizmom

1962-1964

záujem o konštruktivizmus, vznik série geometrických abstraktných kompozícií venovaných hudbe „synkopické maliarstvo“) a série drevených maľovaných sôch 

1965-1966

prvé experimenty s fragmentovaným „diskrétnym maliarstvom“, hľadanie a výskum konštrukcií spájajúcich figuratívne a abstraktné prvky do celostného priestoru obrazua

1967

zoznámil sa a tvorivo zblížil s maliarmi E. Bulatovom, O. Vasilievom, I. Kabakovom; účasť na tvorivých stretnutiach a diskusiách budúcej Stretenskej skupiny; vznik série zložitých kompozícií obsahujúcich prvky geometrických konštrukcií a figuratívne elementy

1970-1975

experimenty s rozličnými formátmi obrazu a vynájdenie konceptuálneho sférického priestoru, vytvorenie série okrúhlych obrazov so sférickou priestorovou štruktúrou; zoznámil sa umelcami R. a V. Gerlovinými, I. Čujkovom, sochármi I. Šelkovským a L. Sokovom; záujem o problematiku metód konceptualizmu; vznik série minimalistických obrazov okrúhleho formátu 

1976

účasť na známej výstave siedmich umelcov v ateliéri L. Sokova, ktorá sa skončila emigráciou I. Šelkovského a zahraničným vydaním prvého čísla časopisu A-Ja1977 účasť na benátskom a turínskom bie-nále (časť neoficiálne ruské umenie)

1979

parížske vydanie prvého čísla časopisu A-Ja, v prvom vydaní venovanom ruskému súčasnému umeniu s článkom V. Paciukova Sergej Šablavin

1980

parížske vydanie druhého čísla časopisu A-Ja s článkom S. Šablavina o tvorbe umelca O. Vasilieva

1976-1982

vznik série konceptuálnych a hyperre-alistických obrazov venovaných prob-lémom súčasného mesta, účasť na výstavách Mestského výboru grafikov a na výstavách – diskusiách organizo-vaných Klubom sochárov v Moskov-skom dome umelcov

1983

vznik prvých objektov a inštaláciíod 1985, pracuje na sériách „diskrétnych“, „harmonických“ a „zmiešaných“ obrazov, objektov a inštalácií, ktoré zahŕňajú rôznorodý vizuálny materiál (geometrické prvky, znaky, symboly, figuratívne maliarske fragmenty atď.) a sú spojené s problémami vzájomných vzťahov reality a vnímania priestoru, pamäte a podvedomých funkcií vnímania; svoje umenie hodnotí ako hraničné, situuje ho do prienikov postkonštruktivizmu, konceptualizmu, abstraktného a figuratívneho op-artu a tiež postmodernizmu

1990-1996

pracoval v Rusku (Moskva), v Nemecku (Hamburg, Meppen, Kolín), zúčastnil sa na výstavách Kunst Europa (Wilhelmshaven a Meppen)

1995-2005

účasť na projektoch a výstavách zo zbierky Kendy a Jacoba Bar-Gera v Rusku, Nemecku, Taliansku, Izraeli, vo Švajčiarsku

1998

bol štipendistom koncernu Bayer, prvá personálna výstava Sergej Schablawin, Stadtmaler 1998 v rámci programu ruskej sezóny 1998 – 1999 v nemeckom Leverkusene

2008

účasť na vernisáži výstavy Nonkonformisti. Druhá ruská avantgarda zo zbierky Bar-Gera v Slovenskej národnej galérii v Bratislave 

2011

bol nominovaný na Kandinského cenu 2011 za projekt Formula krajiny 2, v kategórii Projekt roka 

Diela v zbierkach+
  • Tretiakovská galéria, Moskva;
  • Ruské múzeum, St. Peterburg;
  • Múzeum súkromných zbierok pri Múzeu výtvarných umení A. S. Puškina, Moskva;
  • Múzeum aktuálneho umenia ART 4RU, Moskva;
  • Joan Miró Museum (Fundació Joan Miró), Barcelona;
  • Jane Voorhees Zimmerli Art Museum of New Jersey, New Jersey;
  • State Museum of Contemporary Art (Costakis Collection), Thessaloniki;
  • zbierka Bar-Gera, Nemecko – Švajčiarsko;
  • Museum Bochum, Bochum;
  • Múzeum súčasného umenia RITU, Moskva;
  • Fond kultúry Jekaterina, zbierka J. A. a V. A. Semenichinových, Moskva;
  • Meppener Kunstkreis, Meppen;
  • Kunsthalle, Wilhelmshaven;
  • Bayer Collection, Leverkusen;
  • Collection of Transilvania University, Lexington;
  • First International Museum for Persecuted Art, Ashdod;
  • zbierka J. Nutoviča, Moskva
  • a tiež súkromné zbierky vo Veľkej Británii, v Taliansku, Nemecku, USA, Rakúsku, Holandsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, Fínsku, Švédsku, v Grécku, Poľsku, Rusku a ďalších.
Impressum+

Sergej Šablavin patrí k popredným predstaviteľom ruského non-konformizmu umenia, ktoré bolo alternatívou voči oficiálnej kultúre v bývalom Sovietskom zväze. Netvorilo súvislý prúd, ani jednotnú skupinu, pod tento pojem sa zaraďuje tvorba viacerých rozdielnych osobností i programov. Spájala ich predovšetkým skutočnosť, že boli v opozícii k vládnucemu režimu a jeho predstavám o kultúre a umení. Cesta k umeniu bola pre väčšinu týchto tvorcov, ktorým sa vo svete dostalo zaslúženej pozornosti i uznania, komplikovaná a kľukatá. Mali nielen sťažený prístup ku vzdelaniu, ale ak sa snažili o vyhranené osobné stanoviská a tvorivý program, ktorý vybočoval z rámcov oficiálne prijatých predstáv a požiadaviek kladených na výtvarné umenie (skrytých pod vágne označenie socialistický realizmus alebo socialistické umenie), vznikali problémy. Ich profesionálne aktivity boli zo strany režimu obmedzované a znemožňované: počnúc členstvom v stavovských združeniach až po výstavnú činnosť a prezentáciu výsledkov ich práce. Viacerí mali v civile iné zamestnania, resp. sa venovali úžitkovým činnostiam (napr. ilustráciám detských časopisov, krásnej literatúry, učebníc a pod.). Šablavin bol pôvodným povolaním matematik a dlhé roky sa venoval vede, pracoval v inštitúciách vzdialených umeniu. Začínal ako výtvarník – samouk, absolvoval súkromné hodiny, a umelecké vzdelanie napokon absolvoval na Večernej ľudovej univerzite umenia v Moskve až v 80. rokoch 20. storočia, čo bolo niečo ako „tretia cesta“ umeleckého vzdelávania vo vtedajšom Sovietskom zväze.

V tvorivých začiatkoch sa Sergej Šablavin venoval abstraktnej tvorbe vo voľnej väzbe na tvorbu členovtzv. Lianozovského krúžku; čoskoro sa priklonil ku geometrickému jazyku op-artu a dá sa povedať, že experimentálne skúšal rôzne polohy výtvarného jazyka. Zaujímal ho najmä vzťah výtvarného umenia a hudby, pre svoje diela našiel označenie: „synkopické“ maľby, vytváral obrazové konštrukcie, ktoré spájali abstraktné a figuratívne elementy. Koncom 60. rokov sa dostal do kontaktu s niekoľkými neoficiálnymi tvorcami, patrili medzi nich Erik Bulatov, Iľja Kabakov či Oleg Vasiliev, ktorí bývali a stretávali sa na Sretenskom bulvári v Moskve; ich tvorba a aktivity neskôr vošli do dejín umenia pod pojmom moskovský konceptualizmus. Stali sa mu blízki tým, že obdobne uvažovali a riešili analogické výtvarné problémy ako on sám, v diskusiách a stretnutiach s nimi sa vyhraňovali aj jeho výtvarné názory. Odkedy boli Šablavinove diela publikované v „emigrantskom“ časopise A-Ja (1979), ktorý v Paríži vydával sochár Igor Šelkovskij, začalo sa aj na Šablavina pozerať ako na nepriateľa režimu a socialistic-kého umenia. Táto skutočnosť mu však nezabránila venovať sa tomu, čo ho zaujímalo najviac, teda maľovaniu. Do roku 1987, keď „avantgardné“ umenie v dôsledku perestrojky mohlo opustiť rezervácie súkromných bytova pivničných ateliérov a vyjsť na svetlo, sa tvorbe venoval len vo voľnom čase. Napriek tomu sa Šablavin zameral na intenzívny prieskum možností maliarskeho média.

9 Hlavným druhom, v ktorom Sergej Šablavin našiel a vyjadril sám seba, ako aj svoje predstavy o umení je krajinomaľba. Aj keď využíva výrazový repertoár realistickej a hyperrealistickej maľby, nie je to však krajinomaľba tradičná, problém uchopenia krajiny v jeho tvorbe sa javí ako oveľa sofistikovanejší. Jeho obrazy sú v skutočnosti zložité optické konštrukcie s vlastnými zákonitosťami spájania jednotlivých prvkov a znakov do navzájom súvisiacich a nových celkov. Od 70. rokov maliar vytrvalo študoval, s exaktnou presnosťou vedca skúmal vzťah medzi videným a zobrazeným, našou zrakovou percepciou sveta okolo a jeho iluzívnym stvárnením na ploche obrazu. Maliar tak začal pracovať nielen s realitou samotnou, ale predovšetkým s našou – ľudskou – zrakovou percepciou tejto reality. V tvorbe Sergeja Šablavina došlo k osobitnému spojeniu fotorealizmu s elementmi zrakového klamu – trompe l´oeil, ako aj s konštruktívno-geometrickými prvkami, s ktorými narábal konceptuálnym spôsobom. Jedným z charakteristických prvkov jeho obrazov sa stal veľmi skoro nezvyčajný formát, ktorý získalv jeho tvorbe kľúčovú úlohu. Bol to najčastejšie kruh, ovál, kosoštvorec – resp. protipostavenie oboch formátov sférickej a pravouhlej formy, do nich zasadzoval krajinárske motívy. Všimol si, že takto definovaný formát oveľa viac „spolupracuje“ so zobrazovaným motívom, ako je tomu pri tradičnom tvare. Okrem toho začal skúmať poj-mové záležitosti spojené s obrazom a so zobrazením, vzťah medzi krajinomaľbou a geometrickou štruktúrou, abstraktnou a predmetnou, zobrazujúcou formou, pozadím a popredím, plochou a priestorom, svetlom a tieňom (tmou); detailom a celkom, anarchiou, chaosom a poriadkom, dynamikou a stabilitou, obrazom a textom. Práve cez ne hľadal balans, vyváženie rozdielne definovaných spôsobov videnia a zobrazenia sveta.

Z motivického hľadiska zahŕňa Šablavinova krajina rozdielne typy: nájdeme tu krajinu veľkomestskú a protirečivo civilizovanú (šedivé interiéry betónových sídlisk a prázdnych zastávok mestskej hromadnej dopravy pripomenú niečo dôverne známe aj nám). Moskovské motívy si rád volí aj preto, že v metropole býva a dôverne pozná toto mesto, hlavne jej nové – a nepríliš pôvabné – okrajové obytné štvrte. Často je to romanticky a idylicky pôsobiaca krajina: morské hladiny, lesy a roviny ruského vidieka. Stvárňuje ich niekoľkými spôsobmi, buď ako široké horizontálne rozvinuté panorámy, alebo ich umiestňuje do kruhu, akejsi sférickej šošovky (máme dojem akoby sa krajina odrážala vo vypuklom zrkadle), vyskytuje sa aj kompozícia na predĺženú vertikálu. Niekedy doprostred krajiny situuje ľudskú figúru, ženskú či mužskú siluetu, ktorou akoby chcel sémanticky určiť, ale zároveň aj znejasniť správu, ktorú zamýšľa divákovi odovzdať. Text v obraze nikdy nie je v protiklade so zobrazením, má skôr potvrdzujúci, „pritakávajúci“ charakter, informácia obraz zdvojuje, prichádza k divákovi v dvoch sémantických rovinách – v zobrazujúcom (ikonickom) a textovom kóde zároveň, čo dodáva maľbám zvláštnu paradoxnosť a napätie.

Každý Šablavinov obraz je nielen osobitým výtvarným mikrokozmom, svetom o sebe podriadeným vlastným zákonitostiam, súčasne je aj veľmi osobnou správou o svete, vyjadrením umelcovho vzťahu k životu i umeniu. Ostatne, svoj – humanistický – postoj k tvorbe jasne artikuloval vo viacerých vyznaniach. Aj keď Šablavinove maľby vyžarujú často pocity tichej melanchólie, odcudzenia, existenciálneho osamotenia i osamenia človekav súčasnom svete, napriek tomu pôsobia harmonicky a ich vnútorná energia je pozitívna. Maliar akoby každým ťahom štetca, každým obrazom naznačoval, že napriek nešťastiam, smútkom a tragédiám, ktoré nás v živote obklopujú, máme ešte nádej...

KATARÍNA BAJCUROVÁ

Výstavy+

SAMOSTATNÉ VÝSTAVY

1984
Kvadratúra kruhu. Počítačové centrum Výpočtové analytické stroje, Moskva

1985
Za hranicami tradície. Moskovský Inžiniersko-fyzikálny inštitút, Moskva

1986
Priestor a forma. Všezväzové kardiologické centrum, Moskva

1994
Ilúzia – znak – skutočnosť. Galéria Moscow Fine Art, Moskva

1995
Prieniky čias. Dialóg – Bank, Moskva

1996
Circles and Squares / Kruhy a štvorce (v rámci výstavy 8 ruských nonkonformistov). Galerie René Reichard, Frankfurt nad Mohanom

1998
Sergej Schablawin, Stadtmaler 1998 / Sergej Šablavin, maliar mesta 1998. Bayer AG, Wiesdorf; Galerie am Werk, Leverkusen

2004
Sergey Shablavin – Non Conformist / Sergej Šablavin – non-konformista. Quaedvlieg Modern Fine Art Gallery, Maastricht

2006
Sergej Šablavin. Projekt Zmiznutie (maliarstvo). Galéria Fine Art, Moskva

2006
Sergej Šablavin. Formula krajiny. Galéria Ajdan, Moskva

2011
Sergej Šablavin. Formula krajiny 2. Galéria Ajdan, Moskva  

KOLEKTÍVNE VÝSTAVY

1967 – 1970
skupinové výstavy v moskovskom Inžiniersko-fyzikálnom inštitúte

1976
výstava siedmich umelcov v ateliéri sochára L. Sokova

1977
Arte Sovietica. Biennale / Sovietske umenie. Bienále. Benátky, Turín

1978 – 1986
každoročné sezónne výstavy v Mestskom v.bore grafikov, Moskva

1979
výstava umelcov časopisu A-Ja v ateliéri
I. Šelkovského, Paríž

1986
jarná v.stava Moskovského zväzuvýtvarných umelcov, Moskva

1987
problémové výstavy v Dome umelcov
na Kuzneckom moste, Moskva

1987
Umelec a súčasnosť. Výstava – festival avantgardného umenia v rámci Medzinárodného fóra dejateľov kultúry. Výstavná sála Krasnogvardejského obvodu, Moskva

1987
Objekt 1. Prvá výstava objektový Mestský výbor grafikov na Malej Gruzínskej ul., Moskva

1987
Inter-Art 87. Varšava, Poznaň, Krakov

1988
Geometria v umení. V.ýstava venovaná K. Malevičovi,
výstavná sála Krasnogvardejského obvodu, Moskva 1988, 
Tisícročie ruskej kultúry. Dom umelcov, Moskva

1988
jarná výstava Moskovského zväzu výtvarných umelcov, Moskva

1988
1. tvorivá skupina. Festival avantgardy. Dom umelcov na Kuzneckom moste, Moskva

1988
Labyrint. Prehľadová výstava avantgardného umenia, Centrálny palác mládeže, Moskva

1988
Sovietske umenie 88. Fínsko

1989
Labyrinth. Neue Kunst aus Moskau / Labyrint. Nové umenie z Moskvy. Schloss Wo-tersen, Hamburg; Altes Schloß Bennigsen, Hannover

1989
Neue Kunst aus Moskau / Nové umenie z Moskvy. Aukcia Hauswedel und Nolte, hotel Atlantik, Hamburg

1989
V.stava sovietskych umelcov. Collection Costakis, Viedeň, Atény

1989
Ars Sovietica 89 / Sovietske umenie 89. Fínsko

1989
Art Fair Basel 1989 / výstava sovietskeho umenia, umelecký veľtrh, Bazilej

1990
Konstante und Variable. Zeitgenössische Moskauer Künstler / Konštantnosť a variabilnosť. Súčasní moskovskí umelci. Priemyseln. veľtrh, HMC, Hamburg

1990
Logika paradoxu. Výstava avantgardy v rámci programu OSN UNESCO v Moskve, Ústredn. palác mládeže, Moskva

1990
Alternatívne umenie 60. rokov. Sovietsky fond kultúry, Moskva

1991
Lianozovo – Moskva, maliarstvo a poézia60. rokov. Literárne múzeum, Moskva

1991
Kunst Europa 1991 / Umenie Európy 1991. Verein Kunstfreunde, Wilhelmshaven

1991
Kunst Europa 1991 / Umenie Európy 1991. Kunstkreis, Meppen

1992
Lianosovo – Moskau, Sammlung V. Nekrasov / Lianozovo – Moskva, zbierka V. Nekrasova. Museum Bochum, Bochum

1992
Moskovský romantizmus. Výstava zbierky súčasného umenia firmy Karat, Ústredn. dom umelcov, Moskva

1992
Drei Beobachter in der russischen Landschaft / Tri pohľady na ruskú krajinu. Galerie Karenina, Viedeň

1992
Kunst nach 1945. Auktion Hauswedell und Nolte / Umenie po roku 1945. Aukcia Hauswedell und Nolte, Hamburg

1993
Harmónia a absurdita. Galéria Moscow Fine Art, Moskva

1993
Umenie – M.tus 93. Výstavná sála Manéž, Moskva

1995
Das russische Haus – 12 Künstlers aus Moskau / Ruský dom – 12 umelcov z Moskvy. Bildness und Holz Fabric, Lauenburg; Naumann-Stiftung, Berlin

1995
Nonconformist Art of Soviet Union 1956 – 1986. The Norton & Nancy Dodge Collection / Umenie non-konformistov 1956 – 1986.
Zimmerly Art Museum, The State University of New Jersey, New Jersey

1996
Nonkonformisten: die zweite russische Avangarde 1955 – 1988. Sammlung Bar--Gera / Non-konfomisti.
Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988. Zbierka Jacoba a Kendy Bar-Gera. Ruské múzeum, St. Peterburg;
Tretiakovská galéria, Moskva; Städel Museum, Frankfurt nad Mohanom

1996
Acht Nonkonformisten aus Russland / Osem ruských non-konformistov. Galerie René Reichard, Frankfurt nad Mohanom

1996
Zwischen Glauben und Ästhetik. 15 zeitge-nössische russische Künstler / Medzi vierou a estetikou. 15 súčasných ruských umelcov. Art Management, Hamburg

1997
Nonkonformisten: die zweite russische Avangarde 1955 – 1988. Sammlung Bar-Gera / Non-konfomisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988. Zbierka Jacoba a Kendy Bar-Gera. Kunsthaus, Leverkusen; Museum von Josef Albers Quadrat, Bottrop

1997
10 russische Nonkonformisten / 10 ruských non-konformistov. Galerie Clara Maria Sels, Düsseldorf

1997
umelecká akcia v Galérii Moscow Fine Art, stretnutie s lídrom strany Jabloko G. Javlinsk.m, Moskva

1997
Svet zberateľa, pohľad súčasníka. Výstava zbierky J. M. Nutoviča. Múzeum súkromn.ch zbierok, Moskva

1997
Umelec – hrdina obrazu. V.stavná sála Fénix, Moskva

1997
Moskovské obrazy v dielach moskovsk.ch umelcov. Galéria A3, Moskva

1998
Paysage Russe de la Fin du XX siècle / Ruská krajinomaľba konca 20. storočia. Galerie russe du Centre, Ženeva

1998
Non-konformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988. Zbierka Jacoba a Kendy Bar- -Gera. Štátna galéria obrazov mesta Samary, Samara

1999
Ruská krajinomaľba konca 19. a konca 20. storočia. Kemerovské oblastné múzeum výtvarného umenia, Kemerovo

1999
Múzeum súčasného umenia (výstavný projekt). Ruské umenie od konca 50. do začiatku 80. rokov 20. storočia, od abstrakcie po konceptualizmus. Ústredný dom umelcov, Moskva

2000
L’arte vietata in U.S.S.R. 1955 – 1988: non-conformisti dalla collezione Bar-Gera / Non-konformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988. Zbierka Bar-Gera. Galleria Arte Moderna e Contemporanea Palazzo Forti, Verona

2001
Non-konformisten 1955 – 1988. Fotos – Dokumente – Bilder / Non-konformisti 1955 – 1988. Obrazy a fotodokumenty. Märkisches Museum Witten, Witten

2002
Manéž. 40 rokov umenia non-konformistov zo zbierky Štátnej Tretiakovskej galérie a súkromných zbierok. Program Art – Manéž 2002, Moskva

2002
Non-konformisti 1955 – 1988. Obrazy a fotodokumenty. Múzeum súčasného umenia, Moskva; Saratovské štátne múzeum, Saratov

2003
Moskovský abstrakcionizmus (prehľadová výstava zo zbierky Tretiakovskej galérie). Tretiakovská galéria, Moskva

2003
Persecuted Art and Artist – First International Museum for Persecuted Art / otvorenie prvého Medzinárodného múzea prenasledovaného umenia, Ashdod

2003
Berlin – Moscow / Moscow – Berlin 1950 – 2000 / Berlín – Moskva / Moskva – Berlin 1950 – 2000. Martin-Gropius-Bau, Berlin

2004
Berlín – Moskva / Moskva – Berlín 1950 – 2000. Štátne historické múzeum, Moskva

2004
Nonkonformisten aus Moskau. Sammlung R. M. Besser / Non-konformisti z Moskvy. Zbierka R. M. Bessera. Ludwig Museum Koblenz, Koblenz

2005
Avantgarde im Untergrund. Russische Nonkonformisten aus der Sammlung Bar-Gera / Avantgarda v podzemí. Ruskí non-konformisti zo zbierky Bar-Gera. Kunstmuseum, Bern

2006
Soviet Alternative Art 1956 – 1988 (from George Costakis Collection) / Sovietske alternatívne umenie 1956 – 1988 (zo zbierky G. Costakisa). The State Museum of Contemporary Art, Thessaloniki

2006
Art Fair FIAC 2006. Paríž

2007
La poésie de l’eau dans l’art russe du XVIe au XXe siècle / Poézia vody v ruskom umení od 16. do 20. storočia. Retrospektívna v.stava z fondov Ruského múzea. Palais Lumière, Evian

2007
15 rokov Galérie Ajdan. Jubilejná v.stava Galérie Ajdan, Centrum súčasného umenia Vinzavod, Moskva

2007
Sztuka buntu. Malarstwo drugiej awangardy rosyjskiej ze zbiórow Kendy i Jacoba Bar-Gera. Festiwal dialogu czterech kultur / Umenie protestu druhej ruskej avantgardy zo zbierky Kendy a Jacoba Bar-Gera v rámci Medzinárodného festivalu štyroch kultúr. Muzeum historii miasta Łodzi, Lodž

2008
Časopis na parapete – dejiny vydania časopisu A-Ja. Múzeum a spoločenské centrum A. Sacharova, Moskva

2008
Moc vody (16. – 20. storočie) zo zbierok Ruského múzea. Ruské múzeum, St. Peterburg

2008
Nonkonformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988 zo zbierky Bar-Gera. Slovenská národná galéria, Bratislava

2009
Okolo sveta s maliarskym stojanom. Spoločn. projekt Ruského múzea a Štátneho múzea – skanzenu Caricyno. Veľký palác Caricyno, Moskva

2009
Art Moskva 2009. Galéria Ajdan a Galéria Fine Art, Ústredn. dom umelcov, Moskva

2009
Art Fair FIAC 2009. Paríž

2009
Seva`s Blue Horizon: The Poet Seva Nekrasov and Artists of Unofficial Moscow / Sevova modrá; básnik Seva Nekrasov a umelci neoficiálnej Moskvy. Jane Voorhees Zimmerli Art Museum & Rutgers, The State University of New Jersey, New Jersey

2009
Autoportrét. Moskovské múzeum súčasného umenia, Moskva

2010
Vždy iné umenie. Výber diel zo zbierky V. Bondarenka. Štátne múzeum súčasného umenia Ruskej akadémie umení, Moskva

2010
Glasnost: Soviet Non-Conformist Art from the 1980s. Haunch of Venison Gallery, London, v spolupráci s Galerie Volker Diehl, Berlin / Glasnosť: sovietske non-konformné umenie po roku 1980. Haunch of Venison Gallery, Lond.n

2010
Nebo v umení. Ruské múzeum, St. Peterburg

2010
Neznesiteľná sloboda tvorby. V.stava súčasného umenia v rámci programu Tretiakovskej galérie, Dom kultúry VDNCH (pavilón 84), Moskva

2011
V.stava nominantov Kandinského ceny za rok 2011. Nominácia Projekt roka, Ústredn. dom umelcov, Moskva

2011
Art Moskva 2011. Galéria Ajdan a Galéria Fine Art, Ústredn. dom umelcov, Moskva

2011
Rukojemníci prázdnoty. Estetika prázdneho priestoru. Tretiakovská galéria, Moskva; Rostov na Done

2012
Arte Contemporanea in Russia dal 1950 al 2011 / Súčasné ruské umenie. Retrospektíva súčasného ruského umenia zo zbierkyJ. Kiblického. Fondi – CREIA Regione Lazio, Rím

2012
Od monumentality k dokumentárnosti. Retrospektíva súčasného umenia zo zbierok Tretiakovskej galérie. Tretiakovská galéria, Moskva

SERGEJ ŠABLAVIN

Sergej Šablavin patrí k popredným predstaviteľom ruského non-konformizmu, teda umenia, ktoré bolo alternatívou voči oficiálnej kultúre v bývalom Sovietskom zväze. Netvorilo súvislý prúd, ani jednotnú skupinu, pod tento pojem sa zaraďuje tvorba viacerých rozdielnych osobností i programov. Spájala ich predovšetkým skutočnosť, že boli v opozícii k vládnucemu režimu a jeho predstavám o kultúre a umení. Cesta k umeniu bola pre väčšinu týchto tvorcov, ktorým sa vo svete dostalo zaslúženej pozornosti i uznania, komplikovaná a kľukatá. Mali nielen sťažený prístup ku vzdelaniu, ale ak sa snažili o vyhranené osobné stanoviská a tvorivý program, ktorý vybočoval z rámcov oficiálne prijatých predstáv a požiadaviek kladených na výtvarné umenie (skrytých pod vágne označenie socialistický realizmus alebo socialistické umenie), vznikali problémy. Ich profesionálne aktivity boli zo strany režimu obmedzované a znemožňované: počnúc členstvom v stavovských združeniach až po výstavnú činnosť a prezentáciu výsledkov ich práce.